Keď v Nepále zomrie jeden z rodičov a ten druhý sa znova ožení, alebo vydá, viac menej automaticky odkladá svoje deti z prvého manželstva. Buď ich vyhodí na ulicu, alebo ich niekam pošle pracovať. V najlepšom prípade sú z nich popolušky, ktoré pri nových partneroch nemajú nijaké práva a sú týrané. Na ulici sa často ocitnú 3 ročné deti. Bosé chodia po špinavých uliciach, plačú a naťahujú k vám ruky. Nie po objatie, ale po Rupie. Ak to prežijú, zmocnia sa ich detské gangy, ktoré ich príjmu medzi seba a naučia fetovať lepidlo, následkom čoho sa máloktoré z nich dožije vyššieho veku ako 13 rokov. Zomierajú ťažko postihnutí, špinaví a hladní na uliciach.


Niektoré z nich majú vo svojom nešťastí obrovské šťastie. Sú to tie, ktoré odchytí nejaký detsky domov, alebo pracovníci nejakej neziskovej organizácie skôr, ako si zničia mozog lepidlom, skôr ako ich macocha utýra na smrť, skôr ako zomrú od hladu a od zimy prebývajúc v troskách domov. Takéto deti máme v našom detskom domove Happy Home. Niektoré z nich boli závislé na drogách už keď mali 4 roky. Iné boli týrane a majú po tele jazvy od rezných rán. Ďalšie boli vyhnané do hory, aby v útlom veku žili na samotke a starali sa o kravu. Mali šťastie. Sú z toho vonku. Takýchto detí je však len malé percento. Na väčšinu tých malých smoliarov sa šťastie vôbec neusmeje.